Alex Výhonský: Tvrdá práca ruže prináša

Aká je Tvoja najstaršia spomienka na hokej?

S hokejom som začínal v siedmich rokoch. Bolo to obdobie, keď Slovensko na medzinárodnej scéne dosahovalo veľké úspechy. Myslím, že nielen mňa to vtedy motivovalo začať hrávať hokej. Iniciátorom bol môj otec, keďže nás spoločne s bratom odmalička podporoval a vytvoril nám výborné podmienky. Všetci vieme, že hokej nie je lacný šport a patrí mu za to veľká vďaka.

Aký je alebo bol Tvoj hokejový vzor? Mal si obľúbený hokejový klub?

Keď som vyrastal, veľmi sa mi páčil štýl Mariána Hossu. V čase, keď som ako dieťa začínal s hokejom, sme mávali v NHL veľmi veľa slovenských hráčov, od ktorých sa dalo učiť. Môj obľúbený klub je Boston Bruins.

Po mládežníckych ročníkoch strávených na Slovensku si šiel skúsiť hokejovú kariéru do zahraničia. Ako sa to udialo?

V minulosti bolo oveľa ťažšie sa ako junior presadiť v seniorskom tíme. Dnes je cesta iná, mladším hráčom sa dáva viac priestoru. Neexistovalo pravidlo o nasadení mladých hráčov a tí starší si pevne držali svoje miesta. Pokiaľ si nebol niečím výnimočný, bolo veľmi ťažké sa presadiť. Oslovil ma agent, ktorý mal na starosti viacero hráčov. Našiel mi pôsobenie v Nórsku a myslím, že to bola dobrá skúsenosť, aj životná, aj hokejová. 

Ako hodnotíš svoje rozhodnutie opustiť Slovensko?

Človek nikdy nevie. Možno keby som nešiel do zahraničia, už teraz by som nehral hokej. Niektoré kroky sa však mohli spraviť inak. Mal som agenta, ktorý mal na starosti viacero hráčov a možno neurobil pre mňa maximum. Ja som však človek, ktorý sa nikdy nevzdáva a ide si za svojím. Nakoniec som si z toho vzal to najlepšie. 

Následne si sa vrátil na Slovensko, kde si však odohral neúplnú sezónu a opäť si zamieril do zahraničia. Nenašiel si na Slovensku vhodnú ponuku?

V Poprade sa robila prestavba mužstva. Robili tzv. try-out a z niekoľko desiatok hráčov vybrali spoločne so mnou len pár hráčov, s ktorými odštartovali sezónu. Po čase sa však s nami rozlúčili, keďže mužstvo doplnili o domácich hráčov. V Michalovciach som nenašiel svoje hokejové šťastie a stále ma to ťahalo do zahraničia. Prišla ponuka z Nórska a ja som neváhal pomôcť svojmu bývalému tímu zachrániť sa v najvyššej nórskej lige. V ďalšej sezóne prišla v tíme zmena na trénerskej pozícii a nový americký tréner si doviezol svojich hráčov a ja som odišiel z klubu do Francúzska. 

Z Francúzska viedla Tvoja cesta do Banskej Bystrice. Prišla konečne správna ponuka?

Mal som podpísaný kontrakt s francúzskym tímom Gap. Prišiel však covid, klubu sa dramaticky zhoršila finančná situácia a nevedeli zahraničných hráčov udržať v tíme. Ozval sa mi vtedy manažér z Banskej Bystrice, s ktorým som sa dohodol na skúške. Nakoniec boli z toho tri sezóny. 

Ako hodnotíš tri roky v Banskej Bystrici?

Boli to dobré roky. Hodnotím to veľmi kladne, stretla sa tam výborná partia. Napriek viacerým hráčskym, či trénerskym odchodom a príchodom, alebo rekonštrukcii štadióna sa tam vytvorila kostra tímu, ktorá držala pevne pri sebe a vytvorila výborné zázemie. 

Na ktorý svoj zápas v kariére si najradšej spomínaš?

Veľmi rád spomínam na svoj prvý zápas v Nórsku, keď som si v dvadsiatich rokoch vyskúšal najvyššiu nórsku hokejovú ligu. Túto súťaž by sme nemali u nás podceňovať, v nórskej lige je veľmi veľa dobrých importov a hral sa tam kvalitný hokej. Mne sa v tom zápase podarilo streliť svoj prvý seniorský gól, určite si to budem ešte dlho pamätať. 

Čím by si chcel pomôcť tímu, aby sme boli úspešní? Ktoré sú tvoje silné stránky?

Rozdieloví hráči vedia dať z každej šance gól, ja potrebujem na gól viacero šancí. Ja hrám svoj fyzický hokej, tlačím sa do brány a snažím sa byť nepríjemný pre obranu. Myslím, že medzi moje silné stránky patrí moja rýchlosť, aj vzhľadom k tomu, aký som vysoký, energia v súbojoch a odoberanie pukov. Od trénera Sheddena som dostal priestor aj v presilových hrách, kde bolo mojou úlohou byť pred bránou. Dokázal som sa z týchto priestorov viackrát presadiť.

Pripojil si sa k tímu na začiatku letnej prírpavy. Ako hodnotíš doterajší čas v Slovane?

Makáme, makáme, bombujeme ... Je to náročné, lebo máme veľa behov a veľa korčuľovania. Zatial však hodnotím všetko kladne. Ako sa hovorí, tvrdá práca ruže prináša. 

Ciele do novej sezóny? Osobné?

V popredí sú určite tímové ciele. Slovan je známy tým, že každý rok má nastavené tie najvyšie ambície a tak by to malo ostať. Mojím osobným cieľom je rozvíjať sa ako hráč, byť stále komplexnejší a byť čo najviac napomocný tímu.