Na zisk titulu bolo treba vyhrať sedemkrát v rade

Sezóna 2018/19 zakončená pre kadetov obhajobou majstrovského titulu, vôbec prvého pre HC SLOVAN v tomto ročníku.  Ako ju hodnotíte?
Každá víťazná sezóna je vždy dobrá. V kategórií kadetov sme si však od leta prešli dlhodobým procesom. Do tímu nám na začiatku prípravy prišlo úplne iné mužstvo, chlapci nemali take fyzické parametre ako tí z vlaňajška. Vedeli sme, že agresívny a nátlakový typ hokeja, ktorým sme sa vyznačovali rok predtým hrať nemôžeme. Na všetko sa však dá prispôsobiť, hrať takým herným štýlom a stavať na tom, kde majú chlapci svoje prednosti. Postupne sme v základnej časti rovnako odstraňovali slabé stránky a nedostatky. Mužstvo sa zo základnej skupiny prebojovalo do časti o Majstra, kde sa už hralo o finálne umiestnenie.Nadstavbová časť bola veľmi napínavá a vyrovnaná až do posledného kola...
Skupina o Majstra bola tento rok skutočne veľmi vyrovnaná, rozhodoval každý jeden zápas. My sme ju nezačali dobre, v domácom prostredí sme Nitre podľahli 0:6. Chlapcom sme však s kolegom Romanom Liškom dohovorili a tím sa nám podarilo nakopnúť. S Nitrou sme prehrali aj na jej ľade 1:2, no náš súper body neskôr stratil a všetko sme mali vo vlastných rukách. Pred nami však bola neľahká úloha, vyhrať zostávajúcich sedem duelov. Tím sme na to pripravovali aj mentálne, prízvukovali sme im, že na to kvalitu majú a veríme im. Spoločnými silami sa to aj podarilo a dokráčali sme za obhajobou titulu, čo je perfektné.Pred posledným víkendom bolo potrebné pre zisk titulu vyhrať oba zostávajúce duely..
Veľká vďaka a zásluha, čo sa týka prípravy chlapcov nielen v poslednom týždni, ale aj počas mojich povinností pri reprezentácii do 18 rokov v celom ročníku 18/19 patrí môjmu kolegovi Romanovi Liškovi, Rovnako moju neprítomnosť zastúpil v tréningoch Rudolf Jendek. S Romanom Liškom sme situáciu v mužstve a samotnú prípravu pred rozhodujúcimi zápasmi konzultovali. Na stretnutia v piatok a v nedeľu som už bol na lavičke pri mužstve a teší ma, že sa nám spoločnými silami podarilo v oboch dueloch uspieť a prepracovať sa na pozíciu lídra. Bola situácia sťažená aj nevýhodou domáceho prostredia, keďže ZŠ Ondreja Nepelu je už v plnej príprave na svetový šampionát? 
Tímu nepridá, keď stratí výhodu domáceho ľadu, trebalo sa však prispôsobiť a popasovať sa aj s touto situáciou, ktorá nastala. K niektorým ťažkým zápasom, ktoré sme odohrali vonku nastúpilo mužstvo možno zodpovednejšie a koncentrovanejšie, ako keby sme hrali doma. Úspech teší aj o to viac, že tím prekonal aj túto prekážku. Aké boli podľa Vás najväčšie prednosti tohto mužstva?
V tejto sezóne sme nemali káder založený na veľkých individualitách. Kým naši konkurenti mali aj päť hráčov, ktorí dokázali robiť dva body na zápas,  my sme sa to snažili vynahrádzať dobrou kolektívnou hrou, bojovnosťou. Chalanom sme vštepovali, že nezáleží na tom, kto dosiahne gól, ale dôležitý je úspech celého mančaftu. Postupne sme dosiahli, že chalani bojovali jeden za druhého, hádzali sa do striel, backcheckovali. Dovolím si tvrdiť, že sila kolektívu patrila k najsilnejším stránkam nášho mužstva. Pre kadetov je to tretí majstrovský titul v rade, pre Vás obhájený titul z vlaňajška. Aké sú pocity trénera po tomto úspechu?
Z titulu mám samozrejme veľkú radosť a cením si ho, nie je však v tejto kategórii na prvom mieste. Viac ma teší, keď vidím, že počas roka sa chalani dokážu zlepšovať v jednotlivých herných činnostiach, systéme a dá sa povedať, že nám rastú pred očami. Myslím, že sme ich dokázali posunúť aj v rozmýšľaní, keďže chlapci sú vo veku, kedy ich treba občas usmerniť nielen na ľade ale aj mimo neho. Je super, že sa nám to za dva roky pri kadetoch s Romanom Liškom podarilo a korunovali sme to obhajobou majstrovského titulu. Budem mať veľkú radosť, ak budú na sebe chlapci ďalej tvrdo pracovať a dokážu sa prepracovať do veľkého seniorskeho hokeja.  Vidíte aj v tejto kategórii dorastencov hráčov, ktorí by sa mohli presadiť aj v budúcnosti?
Každý ročník má v sebe chlapcov, ktorí sú šikovní, môžu napredovať a byť platní v ďalších kategóriách. Chlapci sú však vo veku, kedy je veľmi ťažké odhadovať, čo bude v budúcnosti, keďže je veľa vecí, ktoré chalanov ovplyvňujú. Dúfam však, že hokej ich bude stále baviť, budú poctivo trénovať a nestratia sa ani v ďalších ročníkoch. Pre Vás sa sezóna ziskom titulu ešte nekončí, spolu s osemnástkou sa pripravujete na záverečný šampionát vo Švédsku...
Pri reprezentácii pracujem druhý rok ako asistent trénera Viliama Čacha, spolu s ďalším asistentom Róbertom Rehákom a trénerom brankárov Rasťom Staňom. Podobne ako na klubovej úrovni si pochvaľujem štýl práce, ktorý sme si v realizačnom tíme nastavili, veľa sa o hokeji rozprávame, komunikumeme, snažíme sa chalanov posúvať dopredu a zlepšovať. Momentálne sme v českých Kravařoch, kde nastúpime na zápas s domácim výberom. V závere týždňa už cestujeme na sever Európy, tam nás čakajú prípravné zápasy a od 18. apríla samotný šampionát. Úlohou bude na turnaji uhrať čo možno najlepší výsledok pre Slovensko.