Samuel Petráš: Úlohy trénerov budem plniť na sto percent

Samo Petráš je súčasťou tréningovej skupiny, ktorá pod vedením asistenta trénera Richarda Kapuša absolvuje prvú fázu letnej prípravy. V prestávkach medzi jednotlivými blokmi sme ho vyspovedali.

Ako si sa dostal k hokeju?

„Všetky moje spomienky na hokej sú spojené s mojím otcom. Odmalička som sa pohyboval v šatni A mužstva. Chodievali sme spoločne s mamou pozerať na zápasy. Keď Slovan zvíťazil, tešil som sa o to viac, pretože som sa po zápase mohol ísť pozrieť na hráčov do kabíny. Tam som s malou hokejkou trieskal loptičku o stenu.“

Prešiel si všetkými mládežníckymi ročníkmi v Slovane. Ako si spomínaš na toto obdobie?

„Odmalička ma viedli tréneri, ktorí boli spojení so Základnou školou Kalinčiakova. Pán tréner Smoleniak, Ilčík, alebo nebohý tréner Hosťovecký. Na nich mám veľmi dobré spomienky a som im veľmi vďačný za to, kde som teraz.“

Na prelome rokov 2015/2016 si sa zúčastnil úspešných MS do 20 rokov v Toronte a Montreale, odkiaľ mužstvo trénera Bokroša doviezlo bronzovú medailu. Dá sa povedať, že tretie miesto na svetovom šampionáte zostáva tvojím najväčším tímovým úspechom?

„Som ten istý ročník narodenia ako Patrik Bačik. S ním som si prešiel celú mládež v Slovane, od titulu v juniorke, až po bronzovú medailu z MS. Súčasťou tímu bol napríklad aj Erik Černák, ktorý vtedy s nami hral jednu sezónu v juniorke Slovana. Boli sme silný ročník a dobrá partia, s ktorou sme dosiahli veľký úspech.“

Prvý seniorský zápas si však odohral za Piešťany, nie za Slovan. Ako k tomu došlo?

„V Slovane sme z časových dôvodov nevedeli uzatvoriť juniorskú KHL zmluvu. Odišiel som preto do extraligových iešťan, kde som odohral svoje prvé seniorské zápasy. V Piešťaňoch som dostal veľa priestoru, dokázal som sa zlepšovať a určite mi to pomohlo. Hodnotím to ako dobrý krok. Prvý presný zásah som dal v druhom zápase proti Skalici. V presilovke súpera som utiekol a dopravil puk do brány. Bolo to tesné, niektorí spoluhráči prirovnávali pohyb puku do brány ku curlingu :-).“

V mladom veku si okúsil náročné zápasy KHL v drese Slovana. V kabíne sa v tom čase pohybovali hráči svetovej úrovne.

„Pre nás všetkých, čo sme dostali šancu hrať niektoré zápasy, alebo len nastúpiť do tréningového procesu, to bola veľká škola. V kabíne bolo veľmi veľa kvalitných hráčov, stačí spomenúť mená ako Cheechoo, Vondrka, Kašpar, Nedorost a mnoho ďalších. Každý jeden domáci zápas bol vypredaný. Veľká skúsenosť a krásna spomienka.“

Jednu sezónu si strávil v ruskej VHL lige v tíme Sokol Krasnojarsk. Čo Ti priniesol tento rok do kariéry?

„Veľmi veľa cestovania a veľmi veľa náročných tréningov. Nebol som tam úplne sám, mojím spoluhráčom bol aj Peter Zuzin zo Zvolena. Spoznali sme inú kultúru, naučil som sa nový cudzí jazyk. Som veľmi rád za túto skúsenosť.“

Po návrate Slovana do extraligy si musel nastupovať v drese Zvolena proti svojmu materskému klubu. Aké to boli pocity?

„Nebolo to jednoduché. Od uvodného buly však museli ísť všetky veci bokom. Niekedy to bolo smutné, že som musel nastúpiť proti Slovanu a svojmu otcovi. Som však profesionál, vysporiadal som sa s tým.“

V sezóne 2020/2021 si sa po prvý raz vrátil do Slovana a odohral sezónu poznačenú covidom. Dokonca si skóroval v semifinálovej sérii proti Zvolenu, ale po sezóne si opäť opúšťal hlavné mesto.

„Mal som vážne zranenie, ktoré mi ovplyvnilo polovicu sezóny. Nevedel som urýchliť doliečenie a veľmi ma to trápilo. Nakoniec som si sám strhol sadru, aby som mohol nastúpiť do zápasov v play off.“ 

Nasledovali dve sezóny v popradskom drese. Ako hodnotíš svoje pôsobenie pod Tatrami?

„Do Popradu som prichádzal po krátkom pôsobení v Liptovskom Mikuláši. Poprad bol väčší klub s väčšími ambíciami. Funguje to tam na vysokej úrovni. Bolo o nás dobre postarané. Mali sme zabezpečené raňajky a dalšie klubové výhody. Marketing a ľudia okolo tímu tam odvádzajú dobrú robotu.“

Na ktorý zápas vo svojej kariére si najradšej spomínaš?

„Mám dva. Jeden bola moja premiéra v KHL. Bolo to proti SKA Petrohrad. Vypredaná aréna a svetoví hráči proti mne. Veľmi silný zážitok. Druhý zápas je súboj o tretie miesto na majstrovstvách sveta do 20 rokov vo vypredanej aréne  Air Canada Centre proti Švédsku.“

Ty si jeden z rodených Bratislavčanov na súpiske Slovana, ktorý napriek častému sťahovaniu dokonale pozná svoje rodné mesto. Ako tráviš voľný čas v Bratislave?

„Snažím sa byť čo najviac s rodinou. Bol som kvôli hokeju dlho preč. Veľa času trávim s rodičmi alebo s bratom. Rád sa prejdem opäť po svojom rodnom meste. Poznám tu veľa pekných miest.“

Už vieš, aká bude Tvoja rola v mužstve v nachádzajúcej sezóne? Ktoré sú podľa Teba Tvoje silné stránky na ľade?

„Určite sa o mojich úlohách v tíme budeme ešte s trénermi rozprávať. Všetci vedia, že som bojovný typ a že sa nevzdávam v súbojoch. Som typ defenzívne ladeného útočníka, ktorého nasadzujú na oslabenia. Nebojím sa hodiť a blokovať strely. Čo budú potrebovať tréneri, to budem robiť na sto percent.“

Vzťahy otec a syn vedia byť v športovom prostredí komplikované. Aké to je každý deň sa stretávať v práci so svojím otcom?

„My máme krásny vzťah. Sme silná rodina. Mamina je manažér celej našej hokejovej rodiny. Ja som nesmierne rád, že sa každý deň budem s otcom a bratom pravidelne stretávať na štadióne. Beriem to ako ďalšie veľké pozitívum mojej novej etapy v Slovane.“