Ruben Rampazzo je novou posilou pri rozvoji mládeže

Ruben, ako si sa dostal k hokeju?
Moja rodná obec Oberbozen v Južnom Tirolsku sa nachádza v nadmorskej výške 1200 metrov a má dobré športové zázemie. Futbalové ihriská sa v zime premieňali na prírodné klziská a máme aj jazero, ktoré zamŕza. Hokej má u nás dlhú tradíciu. S priateľmi sme sa stretávali na klzisku alebo na zamrznutom jazere – to bola výborná motivácia naučiť sa korčuľovať a hrať hokej. Bol to pre nás bežný spôsob trávenia voľného času počas zimy.

Miestny klub Ritten Sport, blízko nás, robí výbornú prácu v tom, že hokej tu je dostupný pre každé dieťa, ktoré má záujem. Pamätám si, ako do našej základnej školy prišiel tréner, rozprával sa s nami a rozdával letáky. Moji rodičia sa nechali chvíľu presviedčať a následne sa začala moja hokejová cesta v klube.

Si pomerne mladý tréner. Môžeš nám priblížiť svoju trénerskú kariéru a čo ťa priviedlo do Slovana?
Po ukončení hráčskej kariéry som si dal čas na premýšľanie, čo budem robiť ďalej. Skúšal som viacero svojich záujmov, čo bol dobrý spôsob, ako nájsť novú cestu v živote.
 Jedným z nich ostal hokej, najmä práca s mládežou v našom domácom klube. Zistil som, že ma trénovanie mladých hráčov baví. Skúsenosť hrať hokej v štyroch krajinách ma naučila, že vzdelanie je pre šport nevyhnutné.

V roku 2020 prišla príležitosť študovať Sports Coaching & Management na Haaga-Helia UASc vo Vierumäki (Fínsko). Táto voľba bola jasná. Už počas štúdia som pôsobil v mládežníckých tímoch Junior Pelicans v Lahti.
Počas štúdia som mal príležitosť prejsť rôznymi tímami Junior Pelicans v Lahti. Najprv v kategórii U16, ktorú som trénoval ako asistent. Spoznávanie fínskej trénerskej kultúry bolo výnimočné a pre mňa veľkou skúsenosťou. Iiro Partanen bol hlavný tréner a on mi dal možnosť okúsiť trénerské remeslo. Mal som šťastie.

 Počas nasledujúcej sezóny som trénoval U18, čo bola dobrá skúsenosť zostať s tými istými hráčmi a rásť s nimi ďalej. Hlavný tréner Ville Kiiskinen bol veľmi zrozumiteľný vo svojej komunikácii a zároveň mu úprimne záležalo na hráčoch – táto kombinácia vytvárala skvelé podmienky, ktoré pomáhali hráčom urobiť veľký krok v ich rozvoji. Nasledujúci rok sa naskytla príležitosť viesť tím U18 v pozícii hlavného trénera. Mať možnosť viesť hráčov a tréningový plán  počas sezóny bolo špeciálne. Môžete veľa experimentovať a ste zodpovední za výsledky, spätná väzba je okamžitá a úprimná. 

Nasledujúce dve sezóny som mal úlohu asistenta a kondičného trénera v U16 SM tíme, pričom som prednášal aj na Haaga-Helia UASc. Môcť prispieť k vzdelávaniu trénerov na univerzite ráno a trénovať športovcov večer bola vzácna príležitosť, ktorú má málokto. Bolo to veľmi intenzívne obdobie, ktoré mi niekedy chýba. Aatu Viljanen bol hlavný tréner týchto tímov a mal skvelý spôsob, ako vyvážiť svoje vedomosti medzi umením a vedou v trénerstve, skvelý líder a človek, s ktorým sa vždy dobre pracovalo.

A čo ma priviedlo k Slovanu??komplexná Vízia klubu, ktorá je postavená na ľuďoch – sú stredobodom všetkého, čo robíme. Peter Kúdelka je motivovaný budovať túto víziu. Príležitosť pripojiť sa a pomôcť k tejto kultúre neprichádza často.

Ako sa ti zatiaľ páči na Slovensku a v Slovane?
Začiatok bol veľmi pozitívny. Je skvelé vidieť vášeň, ktorú hráči a ich okolie pre hokej majú. Naši tréneri odvádzajú dobrú prácu v budovaní vzťahov s hráčmi a sú otvorení myšlienkam, ktoré s Nicolasom Struhárom prinášame. Atmosféra v klube je energická a pozitívna – ideálna kombinácie pre nadšenie.

Aké sú tvoje konkrétne úlohy a zodpovednosti v HC Slovan?
Pôsobím ako tréner rozvoja a koordinátor pre silu a kondíciu. Naším cieľom je vytvoriť holistickú cestu rozvoja športovcov. Väčšina mojej práce prechádza cez trénerov – zameriavame sa na zlepšovanie odborných znalostí o hre a ich prenášanie na hráčov. Riadime sa dôkazmi a osvedčenými trénerskými procesmi.

Aké sú tvoje ciele v oblasti rozvoja hráčov a trénerov?
Verím v príslovie: „Na vychovanie dieťaťa treba celú dedinu.“ Chceme vytvoriť pozitívny podporný systém, ktorý zahŕňa klub, trénerov aj rodičov.? Rozvoj musí byť udržateľný a bezpečný – fyzicky aj mentálne. Náš štadión má byť miestom, kde sa hráči učia, prekonávajú samých seba a zároveň sa cítia bezpečne.
Z hľadiska trénerov – chcem podporovať experimentovanie, reflexiu a zdieľanie poznatkov. Tréning je niekde medzi vedou a umením. Veda nám dáva dáta, metódy a teórie. Ako ich preniesť do praxe, je proces neustáleho učenia. Je to vzrušujúci proces, pri ktorom sa môžem učiť a zlepšovať si svoje trénerské zručnosti a nástroje na učenie hokejistov. Poskytujem prednášky, metodické stretnutia a následne podporujem trénerov v ich vlastnej praxi. Tento proces sme už odštartovali.

Aká je tvoja dlhodobá vízia pre Slovan?
Chcem, aby tréneri vnímali jasnú cestu k neustálemu vzdelávaniu, aby si navzájom pomáhali posúvať tréningové štandardy. Chcem, aby tréneri v Slovane vytvárali motivačné prostredie, v ktorom sa zlepšujú a nastavujú najvyššiu úroveň trénovania na Slovensku.
Chceme vychovať z hráčov ľudí, ktorí budú vzorom pre spoločnosť, budú hrdí na komunitu Slovana a budú žiť v prostredí, kde sa cítia bezpečne a zároveň sú podporovaní v tom, aby sa posúvali za svoje hranice. To je spôsob, ako môžu dosiahnuť aj tie najvyššie úrovne.