Možno hokejový Boh chcel, aby sme si tým prešli, kým nevystúpime na vrchol

Vrátil sa v ňom k finálovej sérii, niektorým dôležitým rozhodnutiam, ktoré formovali klub od vstupu nového akcionára pred dvomi rokmi, budovaniu značky a vzťahov hokejovej komunity v Bratislave, ako aj prioritám klubu v blízkej budúcnosti.

BILANCIA A HODNOTENIE SEZÓNY

Sezóna skončila pre Slovan ziskom strieborných medailí, prvých po štyroch rokoch. Prevláda v pocitoch teraz skôr hrdosť alebo sklamanie?
Určite prevláda skôr hrdosť, najmä na pracovné nasadenie hráčov a všetkých ľudí v klube a na to, čo každý tomuto klubu počas sezóny odovzdal. Samozrejme, bezprostredne po poslednom zápase v nás zostalo akési prázdne miesto, pocit, že sme boli tak neskutočne blízko a napokon nám to uniklo takpovediac pomedzi prsty.

Ktorý moment sezóny považujete za zlomový?
Nepovedal by som, že tam bol jeden konkrétny moment. Pri pohľade zvonku prešiel klub za dve sezóny viacerými zmenami. Pri pohľade zvnútra však chcem vyzdvihnúť najmä konzistentnosť, pracovitosť a nasadenie, ktoré sa prejavili napríklad pri tvorbe úspešného hráčskeho kádra. Tieto veci potrebujú istý čas, aby sa dostavil výsledok. Myslím, že v Slovane takto pracujeme už dve sezóny a teraz sme boli čiastočne odmenení. Nie je to o akomsi čarovnom prútiku, ale o spomínanej konzistentnosti. Dôležitým faktorom je aj trpezlivosť nášho predstavenstva a dôvera v našu prácu. V klube máme vytvorené podmienky na to, aby sme postupne napĺňali naše ciele. JTRE nevstupovali do športu, aby sa bili do pŕs, že vlastnia športové kluby, ale aby Bratislava mohla športovať, aby vyrástli nasledovníci našich dnešných lídrov a aby sme naozaj budovali spoločne lepšiu mestskú komunitu.

Kde podľa vás tím spravil najväčší progres oproti minulému roku?
Na tvorbe súčasného tímu sme pracovali už počas predchádzajúcej sezóny. Rozprávali sme sa o tom, ako by mal náš klub vystupovať, čo by mal symbolizovať a aké budú naše hodnoty. K tomu sme pred sezónou hľadali vhodného hlavného trénera, ako aj hráčskych lídrov, ktorí dostali jasné zadanie, ako by mala vyzerať celková kultúra vzťahov v kabíne organizácie s viac ako storočnou úspešnou históriou. To bola naša vízia. Postup v tabuľke o sedem priečok, navýšenie zisku bodov o vyše dvadsať a napokon strieborné medaily sú zrkadlom tejto vízie.

O ŠPORTOVEJ STRATÉGII A ROZHODNUTIACH

Ktoré manažérske rozhodnutie počas sezóny považujete za najdôležitejšie?
Určite by som to nepostavil na jednom rozhodnutí alebo jednom človeku. Hokej je tímový šport. Samozrejme, angažovanie Brada Tappera bol veľmi dôležitý počin. Po športovej stránke bol mojou predĺženou rukou, vzájomne sme sa doplňovali a verím, že aj jeden druhého posúvali a obohacovali. Osobne si veľmi cením príchod Tomáša Marcinka. Angažovali sme ho ako prirodzeného lídra, ktorý mal pomôcť ďalším hráčom adoptovať si profesionálny prístup, ktorý ho zdobí počas celej jeho kariéry. To, že ho pred sezónou kabína jednohlasne zvolila za svojho kapitána, bol už len prirodzený vývoj udalostí. Taktiež som hrdý na to, ako sa do budovania našej identity zapojili naši lídri O‘Connor, Takáč, Elson, Pecararo či Bačik, na návrat Petrisku a jeho energie, či na zapracovanie mladých hráčov do zostavy a na to, že sme pri tomto rozhodnutí boli dôslední a neuhli sme ani v zložitejších chvíľach.

Ako hodnotíte skladbu kádra – čo fungovalo a kde sa ukázali isté limity a obmedzenia?
Rozhodli sme sa, že v obrane budeme hrať s našimi odchovancami. To, že Slovan väčšinu sezóny odohral s tromi obrancami vo veku okolo 20 rokov pri systéme, v ktorom sme v zápasoch rotovali sedem bekov, je v slovenských pomeroch unikátne. Museli by sme hľadať hlboko v histórii, kedy to Slovan naposledy urobil. Určite v tom chceme pokračovať. Čo sa týka ostatnej skladby, podarilo sa nám priviezť hráčov, ktorí veľmi dobre zapadli do hierarchie a kultúry tímu. Pritom hokejistu ako Turner Elson, ktorý má viac ako 600 štartov v AHL, vôbec nie je jednoduché na Slovensko dostať. To isté sa týka 39-gólového strelca Dmowského alebo ďalšej produktívnej sezóny Takáča. Celkovo teda ten balans, tá vyváženosť tohtoročnej súpisky, na ktorej sme mali 17-ročného dorastenca, ako aj hráčov, ktorí už pochodili svet, sa mne ako generálnemu manažérovi veľmi páčil.

O FINÁLOVEJ SÉRII

Ak sa ešte vrátime pár otázkami k finálovej sérii, čo ju podľa Vás rozhodlo?
Mohol by som povedať, že ju rozhodol jeden gól alebo pár minút, či centimetrov. Ale ak sa na to pozrieme s odstupom, musím priznať, že Nitra mala na papieri o čosi kvalitnejšie a skúsenejšie mužstvo, ktoré sa z hľadiska svojho vývoja nachádzalo v inom štádiu ako to naše. Oni predsa len v posledných štyroch sezónach hrali už svoje tretie finále. Možno za nepriaznivého stavu 1:3 z ich pohľadu zachovali potrebný pokoj. Je to kvalitné mužstvo s viacerými hráčmi na vrchole svojej kariéry a v rozhodujúcich okamihoch ukázali zrejme trochu viac efektivity. V šiestom aj siedmom zápase sme mali viac z hry, boli sme strelecky aktívnejší, keby sme za stavu 3:2 dali ďalší gól, osud finále by sme zlomili pre seba... Ale ja rozhodne teraz nechcem vzývať to povestné ´keby´. Jednoducho sme prehrali o jediný gól s veľmi dobrým mužstvom a možno ten hokejový Boh chcel, aby sme si tým prešli, kým nevystúpime na samotný vrchol.

Ako sa pracuje s tímom bezprostredne po takejto tesnej a dramatickej prehre vo finále z mentálneho hľadiska?
Popravde, do soboty po finále nepracoval nikto z nás. Každý sa musel vysporiadať s tým pocitom smútku a prázdnoty sám. Ja osobne ho dodnes neviem úplne odohnať. Človek cíti, že už je tak neuveriteľne blízko a napokon mu to unikne. Každopádne, po zápase sme si spoločne posedeli. Atmosféra v kabíne bola po celý rok výborná, preto bolo prirodzené, že sme sa všetci spolu v komornejšej nálade porozprávali, čo sme za ten rok všetko zažili. Neprevládali žiadne veľké emócie. Tou najsilnejšou bol pocit, že sme tam spolu niekoľko desiatok ľudí, ktorí si vzájomne vyhoveli a počas celej sezóny zostali súdržní. Následne sme v rozpätí 48 hodín pripravili tzv. výstupné rozhovory s každým hráčom a ukončili sezónu, aby mohli ísť hráči a realizačný tím na dovolenku.

O LEADERSHIPE A RIADENÍ KLUBU

Čo sa ukázalo v posledných dvoch rokoch náročnejšie? Riadiť klub po organizačno-ekonomickej alebo športovej stránke?
Takto som sa nad tým nezamýšľal. Svoju prácu si užívam. Cítim sa v nej ako doma a rád prijímam všetky výzvy s tým spojené, či už je to časová náročnosť, tlak verejnosti, komunikácia s ľuďmi alebo snaha o maximalizáciu úspechu. Verím vo svoje schopnosti a v schopnosti ľudí okolo seba. Tím z vlaňajšej sezóny som konečne mohol poskladať podľa svojich predstáv. Verím, že sme odviedli dobrú prácu a že to bude pokračovať pozitívnym smerom.

Ako vyzerala vaša komunikácia s realizačným tímom a trénerským štábom počas sezóny?
Celé je to postavené na komunikácii. Keď vyberáte nového trénera, spôsob, akým komunikuje je – aspoň u mňa – jedna z podstatných vlastností. Nám to v prvej sezóne fungovalo takmer dokonale. Komunikovali sme na dennej báze doslova od rána do neskorého večera. Ako hodnotíme zápas, kto odovzdal maximum, komu treba pomôcť, čo si kto všimol pri videoanalýze. Celá vzájomná komunikácia sa odohrávala s jediným cieľom: maximalizovať prípravu mužstva na najbližší zápas, zabezpečiť stopercentný informačný servis pre hráčov, aby hráči dostávali správne a užitočné podnety. Nie je to iba o hodnotení ich výkonov. Je to aj o starostlivosti o ich osobný život, čím si momentálne prechádzajú, čo môže manažér alebo tréner pre nich v danej chvíli urobiť. Je to neustála komunikácia, ktorej predmetom je záujem manažmentu a realizačného tímu o to, čo sa v našej klubovej komunite deje. Každý hľadáme to najlepšie, čím môžeme pomôcť hráčovi alebo tímu. Ako konkrétne fungujeme, by som pochopiteľne nerád prezrádzal. Je to istým spôsobom naše know-how.

Ako zapadá aktuálny krátkodobý výsledok v podobe 2. miesta do dlhodobej vízie klubu, ktorú ste od nástupu viackrát prezentovali pred partnermi a fanúšikmi?
Ak si môžem zobrať istú spätnú väzbu z nedávnych rozhovorov s fanúšikmi na ulici, v obchode, resp. s našimi partnermi, tak všetci sú z uplynulej sezóny nadšení. A nemyslím si, že to je primárne kvôli druhému miestu. Našou snahou je, aby sa naši fanúšikovia a partneri dokázali úprimne postaviť za svoj klub aj v okamihoch, keď sa tímu na ľade nedarí úplne podľa predstáv. Mám nádej, že sa to v tejto sezóne začalo diať dlho predtým, ako mohlo byť jasné, že budeme hrať do posledného zápasu o titul. Ľudia vycítili, že sa tu na niečom úprimne pracuje, že domáci zápas ponúka dobrú zábavu, že hráči nechávajú v zápasoch na ľade všetko. Postupne sa stotožnili s hlavným trénerom a kľúčovými hráčmi, že takto by mal vyzerať herný prejav a celkové vystupovanie mužstva. Dlhé playoff a náročné zápasy tento vzťah už len posilnili, pretože v hokeji to je presne tá fáza sezóny, kedy sa to robí najlepšie. Od prvého zápasu sme sa snažili ponúknuť Bratislavčanom kvalitnú zábavu a stať sa väčšou súčasťou ich životov. 

O FANÚŠIKOCH A BUDOVANÍ ZNAČKY

Akú rolu zohrávali počas sezóny partneri a fanúšikovia pre zabezpečenie stability klubu?
Každý má svoje miesto a svoju dôležitú rolu. Hokej je tímový šport, ale ten tím sa skladá z maličkých kúskov mozaiky. Patrí do nej naša mládež, za ktorou stoja rodičia a starí rodičia. Dôležití sú naši najvernejší, ktorí sú držiteľmi permanentiek niekoľko desaťročí. Patria sem aj občasní fanúšikovia, ktorí prídu na naše zápasy raz za čas. Sú tu tiež naši partneri, ktorí do klubu prinášajú významnú časť svojich finančných prostriedkov, ale aj času a emócií. Verím, že ako nás ľudia mali možnosť stretávať na rôznych verejných akciách, vo fanzóne pred arénou alebo na biznis klube, tak sa stotožnili s víziou klubu a my si to veľmi vážime. Vážime si permanentkára, vážime si fanúšika, ktorý na štadión priviedol aj svoju rodinu, pretože zistil, že v nedeľu o štvrtej sa tu oplatí spolu s nami byť. V našom slovníku už nemáme slovo ´sponzor´. Hovoríme o partneroch, aj z prostredia biznisu. V tom partnerskom vzťahu chceme byť stále lepší a prinášať atraktívnejší zážitok.

Ako ste vnímali podporu fanúšikov počas sezóny?
Na začiatku sezóny bolo cítiť istú nervozitu fanúšikov. Bolo to pochopiteľné, ak zoberieme do úvahy predchádzajúcu sezónu a tiež okolnosti zmeny vizuálnej identity klubu. Slovan je storočná značka, milovaný klub. Každým ďalším zápasom sa však vzájomná dôvera zväčšovala, čo bolo cítiť na domácich zápasoch, ale aj na zápasoch vonku. Myslím, že tomu napomáhala aj naša konzistentná komunikácia a tiež skutočnosť, že náš tréner, naši hráči boli počas sezóny fanúšikom veľakrát k dispozícii. Nebol problém sa s nimi stretnúť, porozprávať sa. Vzájomná podpora a rešpekt sa prehlbovali. Trochu nám klesla návštevnosť počas pár zápasov vo februári, keď sme mali hernú krízu. Teraz by som si už iba želal, aby sa priazeň fanúšikov v budúcnosti vyhla takejto kolísavej krivke. Hokej je šport, určite nevyhráme všetkých 54 zápasov, to je takmer isté. Napriek tomu verím, že fanúšikovia s nami už zostanú aj vo chvíľach, keď sa nedarí.

Čo ukázala táto sezóna pokiaľ ide o úlohu, ktorú zohráva značka HC Slovan Bratislava v kontexte slovenského športu?
Najvyššia hokejová súťaž a celá slovenská hokejová komunita potrebuje silný a stabilný Slovan Bratislava. Taký Slovan je značka, ktorá je schopná prilákať fanúšikov do hľadiska a divákov k televíznym hokejovým prenosom. Taký Slovan je klub, ktorý dokáže do súťaže priniesť mená, ktoré ligu obohatia a automaticky zvýšia jej prestíž a dôveryhodnosť. Vďaka novému akcionárovi Slovan opätovne našiel stabilitu, ktorá je potrebná pre hráčov, trénerov i zamestnancov. Všetci potrebovali uveriť, že sa tu bude robiť poctivá zodpovedná robota s najvyššími cieľmi, postavená na solídnych základoch profesionalizmu, medziľudských vzťahoch a morálke.

Ako ste pracovali s budovaním vzťahu s fanúšikmi počas ale najmä mimo zápasov? Ktoré aktivity ste vnímali pozitívne a ktoré sa už takpovediac prežili a zrejme ich nahradíte inými?
Osvedčili sa nám tematické zápasy, ktoré mali nadpriemernú návštevnosť. Ľudí tento koncept baví, tešili sa na iné dresy, zmenu grafiky a sprievodné aktivity. Páčila sa mi naša roadshow po školách, nebolo to len o nábore, ale najmä o zvyšovaní všeobecného povedomia medzi mladými ľuďmi o význame športu, životospráve profesionálneho športovca alebo jednoducho o tom, čo môže Slovan znamenať v ich životoch. Megaúspech zaznamenalo verejné korčuľovanie na Železnej studničke, keď nám počasie a príroda umožnilo sprostredkovať zážitok rybníkového hokeja s naším trénerom a hráčmi pre desiatky našich fanúšikov alebo okoloidúcich. Čoskoro prinesieme kalendár aktivít pre ďalšiu sezónu, budeme sa opäť snažiť o niečo nové a zaujímavé.

O NAJBLIŽŠEJ BUDÚCNOSTI

Aké sú hlavné priority klubu pre najbližšiu sezónu?
Máme za sebou obdobie stabilizácie, takže A tím veľké zmeny nečakajú. Jadro alebo kostra zostáva, v najbližšom čase ju vystužíme príchodom mladých talentovaných hráčov. Náš herný prejav bude naďalej založený na rýchlosti, dravosti a dobrom korčuľovaní. Na obchodnom úseku budeme pokračovať v aktivitách, ktorých cieľom je vytvárať pre partnerov taký produkt, s ktorým sa oplatí spojiť a nadviazať naň aktiváciu pre vlastných klientov na vysokej úrovni. V oblasti marketingu sa snažíme predstaviť nové formáty  a ukazovať, ako môže vyzerať zábava so športovým klubom. Všeobecne povedané, v každej oblasti sa chceme v najbližšom čase posúvať o krok vyššie, skvalitniť vzťah medzi klubom a jeho partnermi. 

Čakajú fanúšikov po tohtoročnom striebre výraznejšie zmeny v kádri?
Väčšina kádra zostáva, nečakajú nás také dramatické zmeny ako vlani v lete. Z vlaňajšej súpisky má naďalej platnú zmluvu 22 hráčov. Predstavili sme prvé posily, kvalitného brankára Juncu, člen širšieho reprezentačného kádra Kašlíka, či bývalého mládežníckeho reprezentanta Cedza, ktorý doteraz pôsobil v organizácii Třinca. V nasledujúcich dňoch a týždňoch predstavíme ďalších. Isté „okysličenie“ musí prebehnúť, aj keď kabína fungovala skvelo. Hľadali sme hráčov pre ten štýl hokeja, ktorým sme sa prezentovali doteraz. Čaká nás náročné leto. Budeme hrať na dvoch zahraničných turnajoch, stretneme sa so špičkovými tímami z hokejovo silných krajín. Opäť absolvujeme letné sústredenie vo Vysokých Tatrách, ktoré poslúži na stmelenie tímu. Veríme konceptu, ktorý sa nám vlani osvedčil.

Má klub ambíciu perspektívne sa posunúť aj na medzinárodnú úroveň?
Ak by sme získali titul, hrali by sme po štyroch rokoch opäť Ligu majstrov. IIHF Continental Cup v tomto roku hrať nebudeme, chceme sa sústrediť na naše najvyššie ciele v extralige. Medzinárodnú scénu sme nikdy neopustili, už v príprave budeme hrať so samými zahraničnými súpermi. Na sklonku októbra budeme organizovať prestížne podujatie European Hockey Club (EHC) Alliance Business Forum, na ktorom privítame zástupcov viac ako 100 európskych klubov. Svojich zástupcov máme aj na sprievodných akciách počas majstrovstiev sveta v hokeji vo Švajčiarsku. Snažíme sa rozdávať aj prijímať inšpirácie. Nedávno sme ponúkli trénerskú stáž pre kolegov zo slovinskej Olimpije Ljubljana. No a v kútiku duše veríme, že čoskoro budeme takí atraktívni, aby nás ako trojnásobných víťazov tejto trofeje opäť pozvali na Spengler Cup.

NA OSOBNÚ TÉMU

Čo vás na tejto sezóne najviac naučilo ako manažéra?
Učím sa stále a osobne tomu verím, ako málokto. Nikto nemôže vedieť všetko, snažím sa zlepšovať sa každým dňom. Zrejme najťažším okamihom sezóny bola nešťastná autohavária Romana Kukumberga. Na takéto situácie Vás nič nepripraví, nikto z nás to doteraz nezažil. Bolo však potrebné prísť na druhý deň na štadión, do práce a konfrontovať sa so psychickým rozpoložením našich hráčov, udržať pracovnú morálku a koncentráciu na každodenné potrebné veci aj napriek tomu, že blízky človek, s ktorým zdieľate čas, práve bojuje o život. Bolo to mimoriadne ťažké. Som rád, že v súčasnosti je Kuko na dobrej ceste späť do bežného života. Okrem toho som sa naučil veľa od našich hráčov, ako bojovali a pristupovali k svojim povinnostiam. Snáď sa aj oni niečo naučili odo mňa. O to v podstate ide, učiť sa jeden od druhého, zlepšovať a posúvať sa vpred každý deň.

Ako zvládate tlak a očakávania spojené s vedením takého klubu ako je Slovan?
Nepochybne to nie je práca pre každého. Ide o to, ako veľmi si človek ten tlak pripustí. U mňa ako bývalého športovca a neskôr manažéra to bolo tak, že zvýšený tlak som pociťoval vtedy, keď som nemal veci pod kontrolou alebo keď som ich nemohol ovplyvniť. Najhorší pocit je, keď po Vás niekto chce niečo, čo Vy objektívne nemôžete zmeniť alebo ovplyvniť. Obranou proti tomu je presvedčenie, že každý deň robíte všetko, čo je vo Vašich silách. Potrebujem jednoducho vedieť, že sme v danej veci urobili všetko, čo sme mohli.

Máte po sezóne čas „vypnúť“, alebo už plánujete ďalší ročník?
Vypnúť úplne sa podľa mňa nedá. S Bradom sme niekoľko hodín po finále začali plánovať tzv. exit mítingy s jednotlivými hráčmi a členmi realizačného tímu. Považujeme za dôležité – pre hráčov, ktorí odchádzajú aj pre tých, ktorí pokračujú – aby sme si individuálne zhodnotili sezónu a nastavili určité ciele do budúcej sezóny. Snažili sme sa to urobiť čo najrýchlejšie, aby na dovolenky už mohli ísť hráči s čistou hlavou a aspoň pár týždňov sa venovať niečomu celkom inému, ako hokeju. Som presvedčený, že hráči musia po sezóne na istý čas „vysadiť“, aby boli v plnom nasadení schopní vstúpiť do prípravy na novú sezónu. Hokejista totiž potrebuje 8 až 10 týždňov. Teraz bol ten čas, kedy chlapci prišli na iné myšlienky a vrátili sa s vnútorným mentálnym nastavením, že sezóna je definitívne za nami a ideme hladní a s čistou hlavou do ďalšej. Pokiaľ ide o mňa, čakajú ma ešte nejaké povinnosti, zúčastním sa na seminári generálnych manažérov počas MS vo Švajčiarsku, sledujem hráčsky trh a v júni by som si určite chcel niekde zahrať obľúbený golf a vybrať sa s rodinou niekam do tepla.  

NA ZÁVER

Čo podľa vás ukázala uplynulá sezóna smerom k budúcnosti klubu a aký odkaz by ste poslali fanúšikom Slovana?
Vecnou rečou čísiel, v tabuľke sa nám podarilo v porovnaní s vlaňajškom posunúť o sedem miest. Bodový zisk sme zveľadili o 21 bodov. Priemernú návštevnosť domácich zápasov sme zvýšili o 13%, v európskom rebríčku sme sa posunuli o 16 priečok vyššie. V playoff sme atakovali hranicu osemtisíc divákov na zápas. Desaťtisícovú arénu sme vypredali znovu po takmer štyroch rokoch, a to hneď trikrát. Nevidím  jediný dôvod, prečo by sme nemali mať čoskoro na každom zápase plný dom. Verím, že uplynulá sezóna bude pre nás všetkých – hráčov, zamestnancov, partnerov aj fanúšikov – impulzom, aby sme sa o to čo najskôr pokúsili. Keď je v našej aréne osemtisíc a viac divákov, máte zo všetkého lepší pocit, z celej práce, ktorú pre dobrý zážitok z domáceho zápasu robíte. Fanúšikovia odchádzajú spokojní, pretože za svoje peniaze plnohodnotne strávili svoj voľný čas. Už o niekoľko dní púšťame do predaja permanentky pre novú sezónu 2026/27. Verím, že sa stretnú s pozitívnou odozvou a od prvého zápasu v septembri sa budeme spoločne tešiť z dobrého hokeja v podaní Slovana.