Martin Štrbák: "Treba sa pýtať aj detí, čo chcú."

Šéfmetodik mládeže HC SLOVAN Bratislava Martin Štrbák má za sebou úspešnú sezónu: po prvý raz v histórii získali tri najdôležitejšie mládežnícke kategórie Slovana celoslovenské majstrovské tituly v jednom roku. Nedávno poskytol obsiahly rozhovor časopisu Téma, ktorý by si mali prečítať najmä rodičia mladých adeptov hokejovej hry.

Hráči z vašej zlatej éry zvykli hovoriť, že odmalička behali doma po dvoroch, celé dni trávili na ulici, kde hrávali futbal, hokej s loptičkou, lozili, behali. A že vďaka tomu boli pohybovo šikovní. Platí ešte aj v sučasnosti, že pre menšie deti je najlepší všeobecný rozvoj, alebo je lepšie sa na konkrétny šport čo najskôr špecializovať?

Platí to do bodky, navyše ľadový hokej je šport s neskorou špecializáciou zhruba vo veku 14–15 rokov. Aby bol hokejista komplexne vybavený a aby bol najlepšie pripravený v pravom období, tak v detstve je ideálny všeobecný rozvoj, aby sa deti venovali okrem hokeja čo najviac športom. Aby nechodilo už malé dieťa na ľad päť až sedemkrát do týždňa, ale aby skúsilo aj futbal, basketbal, individuálne športy. Vývojom dieťaťa sa početnosť tréningov na ľade nabaľuje, ale stále by malo byť umožnené mu robiť paralelne aj dva-tri športy. Až príde do veku, keď už sa treba špecializovať. Sú príklady úspešných hokejistov, ktorí ešte ako 14- či 15-roční hrali popri hokeji na rovnakej výkonnostnej úrovni futbal. Nie je veľa tých, čo mali vyrovnanú výkonnosť v oboch športoch, ale našli sa aj takí, ktorí boli v obidvoch natoľko dobrí, že sa nevedeli rozhodnúť, ktorý si vybrať. Keď si vybrali hokej, potom už nastala špecializácia a tí hráči boli zvyčajne veľmi dobre atleticky a pohybovo vybavení, ale tiež takticky a technicky, lebo hráč využíval vo futbale alebo v basketbale rôzne zmeny smeru, vyvíjalo sa mu priestorové vnímanie a prenieslo sa to do hokeja, keď sa začali ako 14- či 15-roční špecializovať a objemy hokejových tréningov rástli.

Čo rodičia malých detí hovoria, keď ich tréneri odrádzajú od prílišnej špecializácie?

Väčšinou hovoria, že aha, ten druhý chlapec, ktorý sa venuje iba hokeju, a trénuje špeciálne hokejové tréningy aj navyše, korčuľuje rýchlejšie, je lepší hokejista. Áno, majú pravdu, lenže je to ešte stále dieťa a už je jednostranne nezdravo zaťažované a má príliš veľa špecializovaných tréningov v detskom veku. Keď sa neskôr jeho rovesníci, ktorí sa venovali viacerým športom, začnú špecializovať tiež, veľmi rýchlo ho začnú dobiehať. On bol od nich odskočený v detskom veku, vynikal vo všetkom, ale zrazu ho rovesníci prevalcujú a ten hráč stráca motiváciu, nemá potenciál sa tak zlepšovať ako tí, ktorí mali všeobecnejšiu pohybovú prípravu. Oni získali iné danosti, ktoré on nezískal, a potom vyhorí. Veľmi veľa detí nám v dôsledku príliš skorej špecializácie končí práve vinou vyhorenia.

Zaujímavé je, že na rodičov sa hrnú zo všetkých strán rôzne ponuky tréningových prázdninových kempov alebo špeciálnych tréningov navyše. A rodičia tam svoje deti dajú, platia im špecializované tréningy, aby sa čo najrýchlejšie zlepšovali...

Je to čistá komercia. Keby bola potrebná taká skorá špecializácia a tréningy navyše, tak by to robili samotné kluby, ale tie to nerobia. Vedia prečo. My sa snažíme hráčom každej jednej vekovej kategórie dať primeraný objem a rôznorodosť aktivít. Aj na leto, na prázdniny, aby mali veľa rôzneho pohybu, lebo je to prípravné obdobie. Ak mi niekto bude tvrdiť, že v prípravnom období má dieťa hrať zápasy, turnaje, tak čo by potom robilo v súťažnom období. My organizmus detí pripravujeme, aby vedeli dlhodobo hrávať a ak majú chuť súťažiť, hrať sa, tak si môžu zobrať loptičku a behať s ňou vonku, sú to deti.

Bolo by lepšie, keby rodičia investovali do iného pohybu ako do špeciálneho?

Samozrejme, že áno. Niektorí rodičia majú predstavu, že keď dieťa vláčia z turnaja na turnaj, a zo špeciálneho tréningu na špeciány tréning, tak bude v dospelosti šikovné, ale to zvyčajne neplatí. Česť výnimkám, stalo sa, že z takého režimu vyšli nejakí dobrí hráči, ale na druhej strane treba povedať, že koľko detí vinou takého režimu skončilo so športom už v tínedžerskom veku. Tých je neporovnateľne viac a rodičia úplne zbytočne prišli o obrovské peniaze. Treba sa niekedy pýtať aj detí, čo chcú, nie len čo chcú rodičia, aby sa to neprepálilo a aby deti nakoniec nechodili na tréningy s odporom.

Celý rozhovor s Martinom Štrbákom je zverejnený na portáli HN Online (iba pre predplatiteľov) alebo v týždenníku TÉMA.


Časopis Powerplay

05/2024:

V najnovšom čísle POWERPLAY 05 sa dočítate:

  • Profil Denisa Godlu: Minister obrany z kráľovského mesta
  • Predstavujeme: Európska premiéra Patricka Holwaya
  • Rozhovor s trénermi Petrom Oremusom a Andrejom Kmečom
  • Pamätné momenty z histórie Slovana: Počas výluky priali hviezdy Slovanu
  • Slovanisti vo svete: Rok Tičar