Ján Petriska: "Máme vyššie ambície ako vlani."

Celý rozhovor s najproduktívnejším hráčom Modrých krídiel Slovan Jánom Petriskom si môžete prečítať v najnovšom vydaní klubového magazínu "POWERPLAY", ktoré vyjde v online aj tlačovom vydaní v priebehu tohto týždňa.

Už v príprave na sezónu žiaril ako kométa. Gól dokázal streliť v každom zápase a aj svojou hrou ukazoval, že Modrým krídlam Slovan rastie nový líder, na ktorého produktivitu sa budú môcť spoľahnúť v novom ročníku Tipos SHL. Ján Petriska má výborný štart aj v samotnej súťaži. V prvých pätnástich zápasoch zaznamenal 18 bodov za 8 gólov a 10 prihrávok. Niet divu, že do troch zápasov naskočil aj za A mužstvo Slovana.

V nasledujúcom rozhovore sme si Jána Petrisku (nar. 27.4. 2001) bližšie predstavili.

Aká bola tvoja cesta k hokeju? V koľkých rokoch si začal hrať hokej aa kto Ťa vozieval na tréningy?
S hokejom som začal, keď som mal asi šesť-sedem rokov: Neviem ani presne, ako to bolo, ale viem, že som si to vybral sám a začal som tlačiť doma na rodičov, že chcem byť hokejista. Na tréningy ma vozievali rodičia, ktorým som za to veľmi vďačný. Veľa pre mňa museli obetovať.

Keď si hokejovo rástol, ku komu si vzhliadal? Mal si nejaký hokejový vzor a obľúbený tím?
Nikdy som nemal jediný klub, ani jediného hráča, ku komu som vzhliadal. Pamätám si, ako som malý chodil na Slovan ešte na starý zimák pred rekonštrukciou. Na Slovensku bol Slovan pre mňa určite číslo jeden. A mimo Slovensko mám určite viac tímov a hráčov z NHL, ktoré rád sledujem.

Ktorý šport okrem hokeja ešte rád sleduješ, resp. robíš?
Mám rád asi každý šport, ale odmalička ma bavili bojové sporty. Asi od 5 rokov som robil súbežne s hokejom aj judo a neskôr brazílske jiujitsu. Doteraz sa snažím chodiť si pozápasiť s chalanmi, keď sa dá, hlavne v mimosezónnom období. Okrem bojových športov mám veľmi rád tenis.

Hrával si aj českú ligu. Ako by si porovnal základné rozdiely medzi českou a slovenskou ligou?
Ťažko sa to porovnáva. V Česku som hrával hlavne mládežnícke súťaže, ktoré sú o čosi kvalitnejšie a je tam väčšia konkurencia ako u nás. Všetko však má svoje výhody aj nevýhody.

Predtým, ako si sa vrátil do Bratislavy, si v sezóne 2020/21 vystriedal viacero českých klubov. Aké si mal na to dôvody?
Nebolo to také dramatické, hral som iba za dva kluby. Rok predtým som hrával juniorku v Mladej Boleslavi. Prišla mi ponuka z Havířova, kde som mohol zabojovať o seniorsky tím v druhej najvyššej českej súťaži. Mladá Boleslav je extraligový klub a bolo zrejmé, že tam by som nedostal príliš veľa šancí sa ukázať Letná príprava pred sezónou mi vyšla, tak som to išiel vyskúšať. Sezónu som začínal v seniorskom áčku Havířova vo štvrtom útoku. Bola to taká zvláštná sezóna, rozkúskovaná kvôli pandémii COVID-u. Počas jedného týždňa zrazu prišli do mužstva traja noví hráči z extraligy a mňa presunuli do juniorky. Celkom sa mi tam darilo, vyhrali sme všetkých päť zápasov po tom, čo som tam prišiel. Prišla však ďalšia vlna COVID-u a súťaž napokon celkom stopli. Celkove však nehodnotím tú sezónu zle, mal som možnosť hrať v devätnástich rokoch druhú najvyššiu seniorsku ligu v Česku. Vo štvrtej lajne je to veľakrát o icetime, ktorý na ľade dostanete. Toho nebolo veľa, napriek tomu to vnímam ako dobrú skúsenosť. 

Po prechode do Slovana si bol najprv v juniorke a následne si sa dostal do Modrých krídiel… 
Pôvodne som mal zostať v Havířove. Ale asi dva týždne pred začiatkom sezóny mi klub povedal, že im prídu z extraligy viacerí hráči na hosťovanie a nedostával by som toľko príležitostí. Ako dvadsaťročný som potreboval hrať, získavať herné skúsenosti a mať čo najviac minút na ľade. Začal som preto hľadať iné možnosti na angažmán. Bolo to ťažšie v čase, keď už takmer každý tím mal svoju súpisku uzavretú. Prišiel som do juniorky Slovana sa ukázať, ale už vtedy som v duchu zvažoval, že by som mohol skončiť v Modrých krídlach Slovan. Prechod do krídiel bol pre mňa prirodzený krok v mojej hokejovej kariére. V mužstve som poznal veľa spoluhráčov už z minulosti a ako Bratislavčan som sa vrátil domov.

Od začiatku prípravy patríš k najproduktívnejším hráčom mužstva a aj tím vyzerá oveľa ambicióznejšie, ako v premiérovej sezóne. Aké máš zatiaľ pocity z mužstva a novej trénerskej dvojice?
Je pravda, že príprava mi celkom vyšla. Nie je to len moja zásluha, ale celého tímu. Je to odzrkadlenie toho, že sme mali kvalitnú letnú prípravu na ľade aj na suchu. Zišla sa tu celkom dobrá partia chlapcov, sadli sme si. Určite máme vyššie ambície ako vlani a chceme ísť čo najvyššie v tabuľke. Máme na to všetky predpoklady. Čaká nás ešte tvrdá práca a veľký boj. 

 


Časopis Powerplay

05/2024:

V najnovšom čísle POWERPLAY 05 sa dočítate:

  • Profil Denisa Godlu: Minister obrany z kráľovského mesta
  • Predstavujeme: Európska premiéra Patricka Holwaya
  • Rozhovor s trénermi Petrom Oremusom a Andrejom Kmečom
  • Pamätné momenty z histórie Slovana: Počas výluky priali hviezdy Slovanu
  • Slovanisti vo svete: Rok Tičar