MAJSTROVSKÝ TITUL V ROKU 1979

Autor textu: Vojtech Jurkovič

Viac ako dvanásťtisíc blažených ľudí na bratislavskom štadióne bolo náchylných uveriť v zázrak, že chlieb bude lacnejší. Alebo aspoň oddialiť zákonité vytriezvenie športového opojenia. V piatok 23. marca v roku 1979 Slovan na domácom ľade spečatil prvý hokejový titul pre slovenské mužstvo v histórii bývalej československej ligy.

Slovan s najlepším strelcom ligy Jozefom Golonkom viedol v sezóne 1960/1961 ligu pred Brnom o dvanásť bodov. Nakoniec to stačilo len na titul korunného princa. Podobných prípadov sľubných náskokov v histórii Slovana bolo viac. Zlomiť prekliatie sa podarilo až na konci sezóny 1978/1979. „Okrem súperov sme sa museli prehrýzť cez množstvo predsudkov, že Slovákom to nakoniec zas niekto vyfúkne, ako sa to stalo našim večne strieborným predchodcom. Na elektrizujúcu atmosféru nikdy nezabudnem, doteraz to vnímam ako osobný Everest. Uvedomoval som si, že sme sen viacerých generácií premenili na realitu,“ spomínal Peter Šťastný, člen Siene slávy NHL.

Leteli Babylon a Duchoň

Slovan v poslednom domácom zápase vyhral nad Pardubicami 6 : 2. Kapitán Milan Kužela zopár sekúnd pred koncom odpálil na striedačke prvé šampanské. Hitom bol vtedy Babylon a slovanistická hymna Slovan je lepší, ktorú naspieval spolu s hráčmi Karol Duchoň. Slovanista na život a na smrť. Študentský lístok stál päť korún, doprava okolo štadióna na Ulici odbojárov nekolabovala, aj keď sa natlačilo do hľadiska takmer štrnásťtisíc hláv. Ľudia sa bez zbytočných nervov potlačili v autobusoch, ktorými chodievali na tréningy aj hráči.

Kapitán Milan Kužela nie. Býval priamo na „zimáku“. Z okna sa pozeral na kúpalisko. Otec bol ľadár, matka pracovala v hoteli, ktorý bol vtedy súčasťou štadióna.

„Nemali sme v kabíne žiadneho šéfa, hoci v nej sedeli viaceré výnimočné individuality. Zo súperov som sa sekal vždy najviac s Jardom Holíkom z Jihlavy. Po zápase sme si vždy sadli na pivo, aj keď on mal radšej víno,“ lovil v pamäti Kužela. Podľa neho je súčasný hokej rýchlejší, ale vtedy bol krajší. platil ofsjad na červenej, čo nútilo ku kombinačnej hre. V improvizovanej ďakovnej reči v tých časoch riskoval. Do mikrofónu pozdravil všetkých predchodcov vrátane oficiálne vygumovaného Václava Nedomanského, ktorý emigroval.

Horského finančná chémia

Tréner Ladislav Horský počas celej sezóny dokázal udržať súdržnú partiu, čo dovtedy v Slovane nebývalo samozrejmosťou.

Používal na to aj nástroje diferencovaného odmeňovania podľa výkonnosti a zároveň sa vtesnal do vtedajších jednotných telovýchovných noriem. Prémia za titul pre hráčov špičkovej kategórie bola okolo päťtisíc korún.

Horský vedel citlivo podržať starých, ktorí mladých zbytočne nedusili. Na ľade mal dosť priestoru útok mladých sršňov Jaško – Rusnák – Bezák. V chémii mužstva vedel udržať na uzde i motivovať výnimočné bratské trio Šťastných. Útok s Mariánom (39 gólov) Petrom (32) a s Antonom (32) dal dovedna 103 gólov. V 36. ročníku spoločnej súťaže ešte hralo klasickým systémom každý s každým dvanásť mužstiev štvorkolovo.

Bratia Šťastní v lige jasne dominovali. Bolo bežné, že Slovan po druhej tretine doma viedol o štyri až päť gólov a bratia si aj pred prázdnou bránkou nahrávali tak, aby dal gól ten, ktorému sa to dovtedy nepodarilo.

Psychickou vzpruhou v závere sezóny bol zápas vo Vítkoviciach. Slovan prehrával 2 : 5, Šťastní nezišli v závere z ľadu a bolo 5 : 5 .

Kytica pre Viktora Gaža

Pri oslavách Peter Šťastný podal priamo z ľadu najprv veľkú kyticu kvetov skladníkovi Jánovi Gažovi, ktorý nenápadne stál pri mantineli. Nepadlo medzi nimi ani slovo, vymenili si len slzy. S Gažovým synom Viktorom hrával Peter v doraste. Sám vravel, že Viki bol najväčší talent v Slovane všetkých čias. Od spoluhráčov ho vytrhla zákerná choroba, ktorej podľahol v roku 1975 ako 19-ročný. „Príjemný chlapec, nesmierne talentovaný pravák,“ spomínal Peter. Jeho prvé kroky po páde totality vždy viedli k hrobu Vikiho.

Taktika sa kula vo véčku

V análoch ostane zapísaná sezóna 1978/1979 ako najúspešnejšia v histórii bratislavského športu. Okrem hokejistov získali titul československého majstra basketbalisti Interu s Kropilákom, hádzanárky Interu, volejbalisti Červenej hviezdy, ktorí v tom roku dokonca vyhrali Európsky pohár majstrov. Všetci športovci žili čulým spoločenským životom vo „véčku". Vo vysokoškolskom klube na Námestí SNP sa kula víťazná taktika a potom sa všetko dôkladne oslávilo.

V čom bol ten, pre mnohých nečakaný prerod mužstva, ktoré v predchádzajúcej sezóne skončilo až na ôsmom mieste, objasnil po zisku titulu kapitán Kužela. „Ono sa vlastne nič prevratné nestalo. Pred rokom mnohých hráčov prenasledovali zranenia, ktoré sa nám teraz vyhýbali. Sezónu 1977/1978 sme začali nešťastne, veď sme viackrát prehrali na vlastnom ľade o gól. Teraz sme mali lepší štart a v priebehu sezóny aj potrebné športové šťastie," povedal Milan Kužela.

Najproduktívnejší hráč celej ligy a najlepší strelec Slovana Marián Šťastný sa pridal: „Neobjavím nič nové, keď poviem, že korene úspechov Slovana sú vo vynikajúcom kolektíve, ktorým Slovan v sezóne disponoval. Starší sa s mladými spojili do celku, ktorý nemal slabín. Každý si dal poradiť a každý cítil za výsledok nášho spoločného úsilia rovnakú zodpovednosť.“

Ďalší z hráčov majstrovského tímu Miroslav Miklošovič vidí za úspechom aj zásluhu trénera Horského. „Mužstvo bolo veľmi dobre vyvážené mladými, starými i hráčmi strednej generácie. Neboli medzi nami žiadne rozdiely. Vytvorili sme výborný kolektív na čele so skvelým trénerom Ladislavom Horským. Ten počas sezóny do záležitostí vnútri mužstva veľmi nezasahoval, vedel, čo a ako, a všetko riadil veľmi citlivo. Keď sme sa dostali do krízy, chytil to do rúk, pritiahol uzdu a po týždni, keď nám to opäť išlo, povolil. Bol to vynikajúci tréner, skvelý odborník, ale nedocenený. Osobne mu vďačím za veľa,“ vyznal sa Miklošovič.

Z mužstva, ktoré po 43 rokoch od začiatku československej ligy získalo historicky prvý titul pre slovenský hokej, už niektorí nežijú – tréner Ladislav Horský, jeho asistent Miroslav Kubovič, Vladimír Urban, Dušan Pašek, Dušan Žiška i Milan Mrukvia.

Majstri Československa 1978/79

Brankári: Marcel Sakáč (23. 9. 1947), prezývka Maco, Pavol Norovský (8. 4. 1959), Norka.

Obrancovia: Jozef Bukovinský (8. 12. 1949), Čočkin, Ivan Černý (19. 8. 1959). Ičo, Milan Kužela (27. 4. 1946), Sliepka, Beňo, Ľubomír Roháčik (20. 5. 1954), Roháč, Ľubomír Ujváry (24. 9.1948), Čibi, Vladimír Urban (7. 8. 1958 – 1989) Vlado.

Útočníci: Marián Bezák (4. 7. 1958), Bezinka, František Hejčík (1. 5. 1951), Fery, Ján Jaško (20. 6. 1959), Dindaj, Hlavatý, Eugen Krajčovič (12. 11. 1959), Miroslav Miklošovič (21. 10. 1950), Číňan, Milan Mrukvia (13. 4. 1946 – 17. 4. 2022), Fofo, Dušan Pašek (7. 9. 1960 -– 14. 3. 1998), Ceco, Dárius Rusnák (2. 12. 1959), Daro, Anton Šťastný (5. 8. 1959), Stenly, Marián Šťastný (8. 1. 1953), Šťavák, Peter Šťastný (18. 9. 1956), Šťavák, Dušan Žiška (21. 5. 1949 – 12. 2. 2002).

Tréneri: Ladislav Horský (1927 – 1983). Miroslav Kubovič (1948 – 1983).