Michal Polóni


Michal POLÓNI - 
Miško báči“

Senický rodák Michal Polóni (narodený 7. apríla 1907) významným spôsobom ovplyvňoval vývoj bratislavského i slovenského hokeja v 40. a 50. rokoch. Po skončení aktívnej činnosti bol nielen náčelníkom a trénerom ŠK, ale aj funkcionárom, rozhodcom, riaditeľom zimného štadióna. Pohyboval sa vždy v prvej línií. Bol všade tam, kde bolo treba priložiť ruku k spoločnému dielu. Všestrannosť, pracovitosť a odbornosť ho sprevádzali celým životom. Nikto mu nikdy nepovedal inak ako „Miško báči“.

Bol všestranným športovcom, ale najbližší mu bol hokej. Keď prišiel v roku 1931 do Bratislavy práve oživovali hokej v 1. ČsŠK a Slávii. Prednosť dal Slávii. Fyzicky dobre pripravený športovec nemal problémy osvojiť si hokejovú abecedu a vypracovať sa na dobrého obrancu. Po troch sezónach v Slávii a jednej v Skiklube nakoniec zakotvil v sezóne 1936/1937 v 1. ČsŠK. Víťazstvo v župe a postup do divízie bol jeho najväčší úspech. V priebehu sezóny 1940/1941, keď sa Bratislavčania pod názvom ŠK prvý raz stali majstrami Slovenska, predčasne ukončil hráčsku kariéru. Bol typom all-round športovca. Ešte v Senici hral futbal, v Bratislave sa presadil aj v tenise, krasokorčuľovaní, motorizme, či horolezectve. Žiadny šport mu nebol vzdialený.

Z hráča sa z večera na ráno stál náčelník a tréner ŠK. Bola to pocta, veď Bratislavčania už predstavovali absolútnu slovenskú špičku. Jeho úloha nebola ľahká. Neexistovali vtedy žiadne školenia, či metodické materiály, nemal sa od koho učiť. Pravdepodobne už počas aktívnej činnosti sa snažil hlbšie vniknúť do podstaty hokejovej hry, vypestoval si vzácny pozorovací inštinkt a o hokeji premýšľal viac ako jeho rovesníci. Po dvoch vysokých prehrách v Berlíne v decembri 1941 nehľadal žiadne výhovorky, ale skutočné príčiny. Otvorene priznal, že v Európe sa hrá iný, modernejší hokej ako u nás, s kolmými prihrávkami na nabiehajúceho hráča a neostáva nám nič iné, ako si tento trend čo najskôr osvojiť. V jeho úsilí ho neskôr podporili českí internacionáli Maleček a Lonsmín, s ktorými úzko spolupracoval. Uvedomil si, že nové nároky na hokej lepšie zvládnu mladí hráči, preto sa im začal intenzívne venovať. „Miško báči“, sa stal priekopníkom v práci s mládežou. Vychoval niekoľko generácií, zvrátil mýtus, že pri Dunaji sa hokejové talenty nerodia a situáciu musia zachraňovať hráči z vidieka či spoza Moravy. Vždy, keď to bolo potrebné viedol seniorské mužstvo v najvyššej súťaži a nechýbal ani pri návrate do ligy v sezóne 1954/1955.

V hokeji nechýbali len tréneri, ale aj rozhodcovia, a tak ich rady rozšíril už aj tak značne vyťažený Michal Polóni. Všetko čo sa rozhodol robiť, sa snažil zvládnuť čo najlepšie. Vypracoval sa na medzinárodného rozhodcu . Na majstrovstvách sveta 1957 v Prahe a 1949 v Štokholme, ako aj na ZOH 1948 v Sv. Moritzi viedol osem stretnutí a prežíval zlaté obdobie čs. hokeja. Ako aktívny rozhodca pracoval v stavovskej organizácii rozhodcov na úrovni Slovenska i ČSR.

Michal Polóni bol zamestnaný na Povereníctve techniky ako prednosta učtárne, preto mu funkcia účtovníka prischla už po príchode do Slávie. Po skončení hráčskej kariéry sa stal náčelníkom (dobové pomenovanie funkcie predsedu) Bratislavskej župy, po rezignácii Milana Bonču na krátky čas aj náčelníkom Slovenského hokejového zväzu. Po voľbách sa stal prvým zástupcom náčelníka a úzko spolupracoval so zväzovým poradcom Malečkom pri slovenskej reprezentácii. V prvej povojnovej sezóne bol opäť niekoľko mesiacov predsedom slovenského zväzu. Pracoval aj v orgánoch Čs. ústredia ľadového hokeja, po odchode Bucknu bol členom technickej komisie, ktorá zodpovedala za prípravu reprezentačného mužstva. Patril medzi vedúcich športových funkcionárov, ktorí po oslobodení budovali slovenský šport.

V decembri 1947 sa stal Michal Polóni správcom zimného štadióna a letného kúpaliska, ktorý vtedy prevádzkovala Vodáreň. Novú výzvu prijal s plnou vážnosťou, lebo sa hneď vzdal funkcie náčelníka mužstva ŠK. Podieľal sa na niekoľkoročnej výstavbe zimného štadióna, ktorá vyvrcholila koncom 50. rokov organizovaním významných podujatí v krasokorčuľovaní a hokeji. Dlhoročný správca a neskôr riaditeľ zimného štadióna bol neodmysliteľnou súčasťou tohto objektu až do roku 1983. Pri odchode do dôchodku s pokorou povedal: „Nedá sa nič robiť, aj starý strom musí v lese uvoľniť miesto mladšiemu“.

Michal Polóni zomrel 8. mája 1984 v Bratislave. Bol nositeľom štátneho vyznamenania Za vynikajúcu prácu, aj najvyšších telovýchovných vyznamenaní Medaily dr. Miroslava Tyrša a Zaslúžilý tréner. Medzi prvými bol v roku 2002 uvedený do Siene slávy slovenského hokeja a SZĽH každoročne udeľuje Cenu Michala Polóniho za konanie v duchu fair play.

JÁN HOLKO


Časopis Powerplay

05/2024:

V najnovšom čísle POWERPLAY 05 sa dočítate:

  • Profil Denisa Godlu: Minister obrany z kráľovského mesta
  • Predstavujeme: Európska premiéra Patricka Holwaya
  • Rozhovor s trénermi Petrom Oremusom a Andrejom Kmečom
  • Pamätné momenty z histórie Slovana: Počas výluky priali hviezdy Slovanu
  • Slovanisti vo svete: Rok Tičar