Ladislav Horský


Ladislav HORSKÝ -
 Skvelý teoretik, skvelý praktik

Roky žili sme v tom istom meste, dokonca bývali v tom istom dome. Právom mladšieho obúval si korčule, z ktorých som už vyrástol. Ani sme nezbadali a prišiel čas, že i naše dresy mali rovnakú farbu,“ lúčil sa nad hrobom svojho súputníka a priateľa ďalší Horehronec, ktorý tvoril históriu slovenského hokeja, tiež už nebohý Dušan Faško. Ladislav Horský (málokto vie, že jeho otec sa pôvodne volal Kakaš a zmenil si meno na Horský) podľahol zákernej rakovine v Brne 14. septembra 1983. Mal iba 56 rokov. Rodákovi z Valaskej (nar. 18.septembra 1927), tak ako každému šarvancovi nebol cudzí žiaden šport. „Do Predajnej si prišiel na bratovom bicykli. Volejbal a futbal si hral v drese klubu nášho mesta. Stovku dobehol si v kopačkách a keď vo výške ostali ste s Morom na posledných centimetroch, na víťazný pokus išiel si, ako si bol zvyknutý, bosý. Kto vtedy rozmýšľal o preťažení, nevyhovujúcom poradí disciplín, o výstroji,“ vylovil ďalšiu spomienku Dušan Faško.

Potom to išlo, ako malo ísť. Hokejové začiatky v Brezne, príchod do Bratislavy, štúdium telesnej výchovy a zemepisu na Pedagogickej fakulte, dres útočníka, najprv jednu sezónu vo VŠ Bratislava, a potom od roku 1948 Slovana, kam sa po dvoch rokoch vojenčiny v ATK a dvoch, už ako dôstojník Československej ľudovej armády, vrátil spolu s Karolom Fakom v roku 1956. O dva roky hráčsku kariéru ukončil s bilanciou jedenástich sezón v najvyššej súťaži, okolo 150 zápasov a 71 gólov. Dvanásťkrát obliekol reprezentačný dres Československa a pripísal si štyri gólové čiarky. Z ligovej súťaže si odniesol aj šjaredú jazvu na pravom líci, pozostatok zo zápasu s pražskou Spartou na Štvanici. „Najprv dostal úder, po ktorom klesol v bezvedomí na ľad a potom mu Pospíšil korčuľou porezal tvár. Úmyselne. Viník dostal doživotný dištanc, ale po roku ho omilostili,“ hovorí Karol Fako.

Sotva Horský odložil hráčske korčule, obul si v Slovane trénerské a prišiel z novými, dovtedy nevídanými metódami. Veď už o hokeji prednášal na Pedagogickej fakulte a zo Slovana urobil korunného princa ligy. Na začiatku trénerskej kariéry razil heslo: Keď sa má dobre hrať a vyhrávať, musí sa aj primerane trénovať. „V tom období sme veľmi pridali nielen v množstve, ale aj v tréningovej činnosti. Podstatne som chcel zvýšiť tréningový objem a po dohode s hráčmi som zaviedol dvojfázový tréning. Aby sa mohlo trénovať čo najintenzívnejšie, rozdelil som ich do dvoch skupín. Tréningový čas bol síce kratší, ale lepšie využitý, využívajúci istý stupeň individualizácie prípravy. V mužstve boli viacerí hráči, ktorým volanie po individualizácii vyhovovalo. Nebol som síce nikdy brankárom, ale na základe poznatkov z kanadského hokeja som sa začal špeciálne zaoberať ich výcvikom.“

V Slovane si vyhliadol vtedy iba 17 ročného Vlada Dzurillu, mimoriadny talent a tvorivý typ. Jeho výcvik bol súčasne vedecko-výskumnou témou Ladislava Horského na vysokej škole a témou publikácie Hra hokejového brankára, ktorú preložili do viacerých jazykov.

Vlastne on spojil teóriu s praxou, a tak pri hľadaní koreňov úspechov slovenského hokeja, mu patrí jeden z tých najhrubších. Pevne ho v ňom zakotvil vymýšľaním nových progresívnych metód, ktoré vedel kreatívne zamontovať do celej kopy rôznych odborných publikácií,“ charakterizoval Horského prínos pre slovenský i československý hokej prvý prezident samostatného Slovenského zväzu ľadového hokeja Ján Mitošinka. „Tréner Horský bol vynikajúci odborník. Práve v Slovane počas jeho pôsobenia som zažil prvý raz dvojfázový trénening,“ povedal o Ladislavovi Horskom jeho bývalý zverenec Václav Nedomanský.

V Slovane Ladislav Horský pôsobil v troch obdobiach. Najprv ako tréner „korunného princa“ ligy, potom v rokoch 1966 – 1968 a 1976 – 1981 a v roku 1979 doviedol Slovan k historickému a jedinému titulu majstra Československa.

Medzitým trénoval viackrát v Nemecku v Mníchove, Oberstdorfe a Düsseldorfe, štyri roky stál na striedačke Košíc. Vtedy hral pod jeho vedením aj Július Šupler, ktorý má na neho krásne spomienky. „Docent Horský bol citlivý estét. A celkom iste jeho vnímanie krásna nepramenilo iba z vášnivého vzťahu k folklóru a ku všetkému, čo dýchalo tradíciami, piesňou, tancom...Bože ako ten vedel tancovať! Keď sa raz kdesi spustil časrdáš, nohy sa mu hádam ani nedotýkali podlahy, len sa tak mihali vzduchom. Dnes vravím, že Ladislav Horský na Slovensku nielenže postavil fundament modernej hokejovej metodiky, ale aj principiálne pravidlá v hokejovej komunikácii,“ napísal Šupler vo svojej autobiografii Hokej, moja vášeň. Pri reprezentácii bol Ladislav Horský na ZOH 1960 asistentom trénera Fardu, viedol československé akademické mužstvá i tím do 20 rokov, či B mužstvo Československa. Na ZOH 1964 bol poradcom rumunskej reprezentácie.

Jeho viaceré teoreticko-metodické publikácie vyšli aj v zahraničí (Hra hokejového brankára, ľadový hokej – útok a obrana, Tréning v ľadovom hokeji). Často prednášal vo vyspelých hokejových krajinách, v bývalom Sovietskom zväze, ale aj v Kanade a USA. S legendárnou trénerskou dvojicou strojcov úspechov bývalého Sovietskeho zväzu, Anatolijiom Tarasovom a Arkadijom Černyševom, absolvoval v roku 1978 prednáškové turné v osemnástich mestách USA a v sezóne 1982/83 prednášal pol roka na univerzite vo Wisconsine.

Členom Siene slávy slovenského hokeja je od jej založenia v roku 2002, je aj členom Siene slávy IIHF (2004) a členom Siene slávy českého hokeja.

IVAN NIŇAJ


Časopis Powerplay

05/2024:

V najnovšom čísle POWERPLAY 05 sa dočítate:

  • Profil Denisa Godlu: Minister obrany z kráľovského mesta
  • Predstavujeme: Európska premiéra Patricka Holwaya
  • Rozhovor s trénermi Petrom Oremusom a Andrejom Kmečom
  • Pamätné momenty z histórie Slovana: Počas výluky priali hviezdy Slovanu
  • Slovanisti vo svete: Rok Tičar